Včelí jed – Apitoxín
je látka produkovaná jedotvornou žľazou včiel robotníc, využíva sa aj v apiterapii. Včely brániace včelstvo pred votrelcom pomocou žihadiel aplikujú jed do jeho tela, čím votrelca usmrtia, paralyzujú, alebo aspoň odstrašia. Vytvára ho i včelia matka, ale používa ho len na súboj s inou matkou.
Včelí jed je bezfarebná kapalina charakteristickej vône a kyslastej chuti. Pôsobí na nervovú sústavu, znižuje krvný tlak, rozkladá červené krvinky. Miesto bodnutia po bodnutí boli, neskôr môže začervenať, opuchnúť. U citlivých osôb môže spôsobiť horúčkovitý stav alebo anafylaktický šok. Zdravý človek môže prežiť aj viac ako 500 žihadiel, no alergik môže mať problém už po jednom bodnutí včelou.
Už pred mnohými storočiami prax ukázala, že včelí jed má terapeutické učinky, ale len nedávno veda preukázala apiterapeutické účinky včelieho jedu.
Včelí jed má lokálny anestetický účinok, zlepšuje funkcie pečene, pomáha pri liečení kostí, je imunizačným prostriedkom a má pozitívne účinky na nervový systém.
Zloženie včelieho jedu
Včelí jed je zložitou zmesou rôznych chemických látok. Čerstvo získaný obsahuje až 88% vody. Svojou podstatou sa podobá hadiemu jedu.
Najväčší zložkou jedu (asi 60% sušiny) tvoria bielkoviny, z ktorých takmer polovica pripadá na melittin (peptid zložený z 26 aminokyselín). Ten poškodzuje bunkové štruktúry a rozkladá krvinky - má teda zreteľne toxický a hemolytický efekt. Rozrušuje teda bunky a uvoľňuje z nich histamín a serotonín. Ďalším významným polypeptidov je apamin, zložený z 18 aminokyselín, z ktorých hlavné je cystín. Je obávanú neurotickou zložkou. V malom množstve excituje (dráždi) bunky centrálnej nervovej sústavy, vo veľkom môže spôsobiť aj nekrózy mozgového tkaniva. MCD peptid (masť cell degranulating) z 22 aminokyselín uvoľňuje histamín a spôsobuje dilatáciu (rozšírenie) krvných kapilár, kontrakciu hladkých svalov a opuchy.
Z enzýmov sú obsiahnuté hlavne fosfolipázy A a B a hyaluronidáza, majú hemolitická efekt. Fosfolipáza A spôsobuje rozpad červených krviniek, hyaluronidáza spolupôsobí pri rozpade tkanív. Sušina jedu ďalej obsahuje lipidy, prchavé látky, hormóny histamín, dopamín a noradrenalín a tiež jednotlivé prvky ako meď, sodík, horčík, vápnik, fosfor a síru. Z cukrov je vo včeľom jedu obsiahnutá glukóza a fruktóza.
Všetky zložky apisinu navzájom posilňujú svoje účinky. Spôsobujú rýchlu paralýzu a pohybové ochrnutie, pretože pôsobia na nervovú sústavu. Jed sa rýchlo dostáva do obehového systému a znižuje krvný tlak, rozkladá červené krvinky a pôsobí aj na dýchaciu sústavu.
Využitie včelieho jedu
- pri zápalových reumatických procesoch
- zápaloch kĺbov, šľachových systémov
- chronických bolestiach chrbta
- neuralgii trojklaného nervu
- poruchách pohybového aparátu
- na desenzibilizáčnú liečbu proti nežiaducim reakciám
Terapia včelím jedom
Liečenie včelím jedom je jedna z foriem apiterapie, ktorá vyžaduje odborné znalosti a vstupné testy pacienta. Liečenie včelími žihadlami stanovuje apiterapeut na základe výsledkov vstupných vyšetrení a alergologických testov. Použitie včelieho jedu sa úspešne osvedčilo najmä u týchto chorôb: reumatoidná artritída, dna, osteoartróza, butzitida (zápal mazového vačku), zápal šliach, post herpetická neuralgia, pásový opar, skleróza multiplex, fibromyalgia, chronický únavový syndróm, kŕčové žily . Terapia včelím jedom má veľmi dobré výsledky, avšak vždy je nutné, aby ju viedol špecializovaný odborník, teda apiterapeut.
Pozor! Včelím jedom nesmie byť liečený chorý trpiaci alergiou na včelí jed, ťažkou srdcovou vadou, ťažkými zápaly obličiek a diabetici.
Aplikácia včelieho jedu
Pamätajte, že akúkoľvek riadenú aplikáciu včelieho jedu musí vykonávať skúsený apiterapeut. Určite neodporúčame, aby ktokoľvek so včelím bodnutím experimentoval bez odborného dohľadu.
Celkové množstvo jedu za jedno bodnutie je 0,1 - 0,4 mg. Trvá ale 15-30 minút, než sa vačok úplne vyprázdni, takže ak žihadlo rýchlo odstránite, jedu sa samozrejme do tela uvoľní podstatne menej.
Včelí jed sa aplikuje priamo v prírodnej forme, teda metódou bodnutie žihadlá včelami na konkrétne miesto, alebo nepriamo, napríklad masážou kože prípravkom so včelím jedom alebo akupunktúrou. Bezbolestným riešením sú masti s obsahom apitoxinu, majú však zhruba o tretinu nižší účinok.
Zdroj: Ing. Štefan Demeter, CSc.: Apiterapia – Liečenie včelími produktmi, 2017 Bratislava, ISBN 978-80-971642-6-3